O rodičovstve nevrlých ľudí (zvukomalbaskladba)

Autor: Erik Pánči | 8.10.2016 o 11:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  53x

 

Držím spodnú peru.  A hľadím.. trocha vystrašene, trocha nesmelo, čisto.  V prvom rade by som nemal stáť... Nie som rovný tým čo stoja, nie som hoden kráčať po ulici ale hlavne, sa ich bojím viac, ako oni sa ma boja.. nemohol, nemal... Kvitnúci kameň kamením, mojim kamením tesaný i vytesávaný do inej  podoby. Do inej podoby spred okna z ktorého hľadíš... Na muža na úteku... Neskoro v noci po drevenej lúke hmýriace sa hady imitujú vetrom zdobené steblá trávy... Mami, mami! Prečo sú iné deti iné ako ja... prečo sa zlieva voda v umývadle do jedného pokoja...a  prečo na mňa tak zdesene hľadíš, keď ma hladíš po lese a po tvári...?.. Snáď nie som dieťa nechcené... Snáď niet krajšieho pohľadu na zemi.., niet krajšieho tela ako mám ja.. Márdž podaj mi pohár rumu a daj do nej kolu prosím ťa!  Áno môj drahý, nech sa ti páči, slinami som ti predlízala  okraj pohára, už sa nemusíš trápiť sám...a znova...

Niekto iný niekde inde chváli svoje dieťa...rozmaznáva,  smeje sa... Je zbabelé,  keď mi v škole pľuje medzi rožky rozdrobené droždie... Strašný smrad to je.,  strašný smrad... Niektorým postavám som prilepil vlasy.., obetoval som svoje podpazušie., keď na nich hľadíte tak si k nim privoňajte, ale napadol ich mor... aj lesy sa zmenili..(hrám)

Márdž  !!   Áno drahý?´  Kde máme rožky, som smädný.. Hneď môj milý, hneď...   Môj dadly zvykol pri večeri.. , vlastne na večeru jedol suché rožky máčané vo víne a zapíjal ich vínom v ktorom plávali napadané komáre.. Jedného dňa vyšlo Slnko o čosi neskôr ako obvykle, kohút nekikiríkal a mňa od zúrivosti udrel a kričal.. To je tvoja vina!, že som zaspal!, Slnko sa na teba nechce pozerať, taký si hnusný!.. ty smrad!. (skloním hlavu.. držím, možno prejdem na jeden vysoký tón.. som smutný.. zvuk sa noizuje, ničí, chvíľu sa stupňuje, potom prejde do pekného cinkotu.. potom znova...  Pravou rukou si začnem kráčať po ľavej a hľadať sa tak, ako sa zvyknú  hľadať iný  ľudia na cudzích fotkách.. robím gestá a... Drevený prepych v sklenenom dome... oheň horí v železnom kozube. Vypaľujem si rany aby som nevykrvácal.. nožom pretiahnem smútok po tvári a skúsim sa usmiať..(skúsim sa usmiať aj keď to nepôjde).  Vytvorím si svet v ktorom budem môcť byť šťastný...Skúsi ma niekto zastaviť.. (noizovy koniec –koncert na 3 minuty, koniec.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?