Imitujem svoju predstavu v dejstve iného

Autor: Erik Pánči | 8.10.2016 o 12:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

V priestoroch medzi poličkami bol drevený obklad. Každá predstava tej samej osobnosti je zbytočná. V zrkadle sa mu otláčal lesk vlastného ega. Hrotom pera som vyberal vlasy z umývadla. Nikdy som si nemyslel, že sa budem cítiť tak prázdno, tak osamelo... V živote som mal k dispozícií chvíle, ktoré boli dokonalé.., teraz premýšľam ako to, že som mal takú odvahu škrtnúť zápalkou, obliať sa benzínom a objať kvet ktorý som miloval... Keď teraz na to spomínam.., viem že sa to už nedá vrátiť.., všetko som spálil, čo sa len dalo.. a naivne som od toho čakal akýsi zázračný druh prezretia, osvietenia, ktoré zo mňa spraví nadčloveka, umelca, niečo ako bytosť na úrovni mora..

Sledujem svoj ohryzok v zrkadle. Nepozdravím sa sám sebe. Neodzdravím cudzieho chlapa na ulici, pretože železo vo mne ma tlačí ku dnu tak veľmi, že nemám chuť, ani silu zdvihnúť hlavu.. sprostú túliacu sa kurvu... To je moja hlava. Na plešine si vyšívam obrázky mŕtvych bohov. Nezáleží mi na jazvách, ani na tom, čo stvorí infekcia.  Ona na mňa niekedy myslí s tou spenenou nenávisťou, a  nazýva ma „onfekciou“... V Číne nie sú žiadne čínske štvrte. Amor nepozná lásku. Boh nikdy nebol stvorený iným bohom.. Moja myseľ je krajinotvorca i krajnotvorca zároveň. Sadím stromy na vysokých skalách pobrežia. Koho je to vina..?... Vytváram si vnútorné svety a rozpoloženia.. Niekedy utekám nahý po lúke kde svieti žiarivé Slnko, no zároveň na oblohe vidno všetky hviezdy.. Na tej lúke je rozprestretá deka a vietor ma stále hladí. Mám rád jej dotyk studených rúk. O pár krokov ďalej vychádzam na ľadovú horu. Je zo suchého ladu a strašne to páli. Koža mi puká. Som bosí.. vlastne som úplne nahý. Som tam sám, ale zalieva ma pocit pohľadov hladných ľudí, ktorý ma nenávidia... Myslím, že som sa s tým už zmieril.. a práve to zmierenie pomaly, ale isto zo mňa vypúšťa život. Hrám sa na šaša, lebo som zúfalý.  Obrovská  kovová vaňa..  Ale.. nemyslím si, že mi niečo ešte pomôže. Nieže by som ju notoricky odmietal, ale neviem si to predstaviť. Neviem si to logicky vyvodiť, nájsť  chlapské riešenie.. Proste nevidím nič.. Život vnímam.., akoby mi bol prisúdený. Ako spolubývajúci v base. Blbý agresívny neger, ktorého sa pokúsim zabiť. Prehrám a veľmi na to doplatím. Stravovacie návyky môjho druhu sú pochabé. Voodoo kuraťom ohlodávam hlavy a ich krv si púšťam skrz ihlu do svojho tela. Moje telo to nevie pochopiť. Vznikajú nebezpečné toxíny a zo začiatku prijemne oblbuje  dušu. Zobudil som sa v kostole na lavičke. „veď je ťa naučím po kostole hvízdať! ..Pane Bože...“ dodal som nahnevaným hlasom s prudko klesajúcim tónom. Volám sa Anton Trnka ale všetci ma volajú Tóno. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?